Главная АвторыЖанрыО проекте
 
 

«Griada», Aleksandr Kolpakov

Найти другие книги автора/авторов: ,

MladГ© LetГЎ Bratislava 1962

В© MladГ© LetГЎ 1962

Translation В© Elena KrГєpovГЎ 1962

ДЊasЕҐ prvГЎ

Na krГ­dlach prГ­ЕҐaЕѕlivosti

 

1

RuЕѕe a tЕ•ne

GraviplГЎn vytvoril hnaciu silu, ktorГЎ tisГ­c rГЎz oslabila zemskГє prГ­ЕҐaЕѕlivosЕҐ, a pomaly klesal z osemnГЎstej druЕѕice do hornГЅch vrstiev atmosfГ©ry.

Co ma čaká? Dnes ma súrne zavolala na Zem Spoločnosť pre ovládnutie Vesmíru a za navigátora v medziplanetárnej výprave k alfe Eridanu určili iného astronauta. Skoda, že som sa musel rozlúčiť so súdruhmi. S mnohými „Eridančanmi” som neraz prežíval ťažkosti medziplanetárnych letov.

Sto kilometrov od Zeme prГ­jemne sa rozЕѕaruje obrazovka miniatГєrneho astrotelevГ­zora. Ukazuje sa na nej tvГЎr sluЕѕbukonajГєceho dispeДЌera Kozmecentra, ktorГЅ urДЌГ­ miesto pristГЎtia.

VrhГЎm pohДѕad na obrazovku. DГ­vajГє sa na mЕ€a dve velkГ© usmievavГ© zelenkastГ© oДЌi. PeknГ© dievДЌa v uniforme dispeДЌera.

— Piata oblasť, sedemdesiata deviata dráha, — hovorí. — Zapnite druhý stupeň antipríťažlivosti.

Rád by som vedel, ako sa volá. Vtom sa však graviplán zatriasol. V okrúhlom okienku vzplanul oslepujúci belasobiely plamienok. Prístroj ukázal maximálne napätie motorového kondenzátora — päťdesiat miliónov voltov.

KrГЎtke spojenie! Po trupe graviplГЎnu sklzol blesk. ДЊosi zatreЕЎЕҐalo, zasviЕЎЕҐalo. Silne zapГЎchala spГЎlenina. ZaДЌГ­nam si uvedomovaЕҐ, Еѕe zhorela aparatГєra, vytvГЎrajГєca antiprГ­ЕҐaЕѕlivosЕҐ. Ale preДЌo? Aha, uЕѕ rozumiem. Neomylne presnГЅ a citlivГЅ prГ­stroj mi vravГ­ jazykom ДЌГ­siel, Еѕe do motora sa dostal meteor o vГЎhe 50 gramov.

Vždy som mal úctu pred teóriou pravdepodobnosti. Ako tvrdia vedci, na meteorit takej váhy možno naraziť pri zemskom povrchu raz za tisíc rokov. A teda ja som naň narazil…. mal som to „šťastie”!

GraviplГЎn sa naklonil dopredu. Sila zemskej prГ­ЕҐaЕѕlivosti, doteraz brzdenГЎ nesmiernou koncentrГЎciou elektromagnetickej sily, pevne zdrapila graviplГЎn a nezadrЕѕateДѕne ho ЕҐahala nadol. Medzi antГ©nami zlovestne zakvГ­lil vietor.

— Koniec? — spýtal som sa sám seba. — Áno, koniec mojim hviezdnym cestám.

PrГ­jemnГЅ pocit, prГ­znaДЌnГЅ pre bezvГЎhovГЅ stav, sa zmocЕ€uje celГ©ho mГґjho tela. TvГЎr dievДЌaЕҐa, na ktorГє ДЏalej vytrvalo pozerГЎm, sa zahmlila a zmizla.

— Letec Andrejev! Haló! — prenikavo sa ozýva v ušiach jej zvonivý hlas. — Čo je s vami? Držte sa! Hneď vám… moment!

Ručička rádiovýškomeru rýchlo klesá dolu. K povrchu Zeme chýba 90… 80 60 kilometrov.

So zúfalým úsilím dvíham oťaženú hlavu a dívam sa na televíznu obrazovku. V operatérskej pracovni Kozmocentra, na rozkaz rýchlych prstov dispečerky, zablikala signálna žiarovka na pulte havarijného elektrónkového stroja. Ten v okamihu zostavil mužstvo pre diaľkovú záchrannú raketu. O sekundu sa raketa vzniesla k oblohe. Elektrónkový letec ju opatrne priviedol k padajúcemu graviplánu. Ešte chvíľa… Naše rýchlosti sa vyrovnávajú a ohromný elektromagnet záchrannej rakety pritiahol môj stroj. Ale od Zeme je už iba dvadsať kilometrov!

Burácajú kyslíkovovodíkové brzdiace motory a zachádzajú sa od preťaženia. Nemohol som vtedy vidieť, že prístroj na dispečerovom stole ukazoval dvanásť „ži”. To znamenalo, že preťaženie, spôsobené silným brzdením, bolo dvanásťkrát väčšie ako skutočná váha graviplánu a všetkých predmetov v ňom. Zohol som sa pod váhou tisícov kilogramov, ktoré mi zaľahli na plecia.

No zmenЕЎiЕҐ rГЅchlosЕҐ brzdenia nemoЕѕno, lebo raketa aj s graviplГЎnom by sa zaryla do kozmodrГіmu.

— Len aby to vydržalo! — opakoval som si vtedy. — Vydržať niekdľko minút!

LГ­ham si na chrbГЎt, aby som zo seba striasol neznesiteДѕnГЅ tlak brzdenia.

Napokon záchranná raketa vyvažuje reaktívnou tiažou zemskú príťažlivosť a pár metrov nad Zemou zostáva visieť vo vzduchu. Ale spálila všetky pohonné látky, zásoba ktorých nebola vypočítaná pre taký mimoriadny prípad: veď raketa „schytila” graviplán skoro pri samej Zemi. Jej motory s treskotom vychrlili ohnivé fontány a stíchli. Záchranná raketa spolu s graviplánom sa ťažko spúšťa na plochu kozmodrómu a láme pritom ľahšie časti konštrukcie.

Od silného nárazu strácam vedomie…


Еще несколько книг в жанре «Русская классическая проза»